Newmipage

Život


Nový svet Bludný kruh Optimizmus Chaos Nový deň Voda Cieľ Slzy Dážď Prečo? Bezstarostný život Ži! Čo je život? Chce sa mi Mám Cítiš koniec Nádej A bude lepšie! Jar Kto som? Konečne sloboda!? Už mám toho dosť! Nádej II. Cesta Veď život ide ďalej Koniec

Nový svet.

Uvidím ťa keď sa tam dostaneš,
ale len ak tu nezostaneš.
Poď so mnou, niet čo stratiť,
nedá sa to vrátiť.
Niet cesty späť,
to je moja odpoveď.
Lúčim sa s týmto posraným svetom
a začnem žiť novým životom.
V mojom svete nie sú vraždy
a žije sa tam dobre, navždy.
Skôr ako svoj život ukončím,
tak ešte niečo dokončím.
Rozhlásiť dám jednu vetu.
Svine vládnu svetu!
A potom sa už môžete len dívať,
ako sa chystám odpočívať.
Odhodím svoje bremená,
skapte vy špinavé ľudské plemená.
Pozrite, čo ste spravili s touto planétou,
zničili ste ju, nielen nukleárnou raketou.
Zničili ju vaše sprosté výmysly,
človek, uč sa, nemysli.
Zas vymyslíš nejakú hovadinu
a zničíš ďalšiu krajinu.
Ale už sa do svojho sveta ponáram,
ešte vám naposledy zamávam.
Dobre sa tu majte,
z Bohom ostávajte.
Ak vôbec nejaký je,
nech sa pozrie na to trápenie
a možno si spomenie,
načo tam ten človek vlastne je.
Už som vo svojom svete,
síce to už viete,
že je to svet bez svíň a bláznov
a so samou energiou kladnou.
Posledné zbohom,
dávam všetkým volom.
Tak to sú pocity moje,
svet ovládli stroje.
Zbohom.

na začiatok

Bludný kruh.

Žijem, / Chce ma,
pijem. / má ma!
Učím sa , / Mámi,
mučím sa. / dá mi.
Mám, / Prichádza,
dám. / extáza.
Šťastie, / Vpichol,
rastie. / vrchol.
Skutok, / Radosť,
smútok. / skúsenosť.
Radosť, / Kľud,
starosť. / blud.
Pozerám, / Nedôvera,
vyberám. / nevera.
Chcem ju, / Bolesť.
len ju. / Kríza.
Pocity, / Koniec.
pocíti. / Depresia.
Radujem sa, / A znovu.
opijem sa. / Žijem . . .

na začiatok

Optimizmus.

Je mi skvele
a bude mi tak aspoň do nedele.
Čím sa budem mať lepšie,
tým mi bude veselšie.
Dobre si žijem,
aj keď sa sem-tam opijem.
Cítim sa voľný a slobodný,
vážim si čas týchto dní.
Žijeme len raz
a preto sa snažím žiť nadoraz.
Nestačí len snívať,
treba si naozaj užívať.
Všetci raz zomrieme,
ale predtým si snáď ešte užijeme.

na začiatok

Chaos.

Napíšem to rovno,
celý svet je na hovno.
Samé sprosté povinnosti,
kde zostal pocit voľnosti.
Do roboty, do školy
a potom ešte robiť úlohy.
To je bežný deň bežného človeka,
robiť čo chce, to je len túžba odveká.
Aspoň raz chcem robiť to čo ja chcem,
dajte mi šancu, ja to dokážem.
Už nevládzem takto žiť,
nechcem len bábkou v rukách iných byť.
Chcem len trochu úspechu,
inak v smrti nájdem útechu.
Nedáte mi slobodu,
dostanem sa do hrobu.
Samé sľuby,
politici ich majú plné huby.
Ale sľuby sa sľubujú,
vymleté mozgy sa radujú.
Uveria každú hovadinu,
dajú za pravdu aj zločinu.
Doktori, kandidáti vied,
chceli zmeniť svet, hneď.
Vymysleli nejednu somarinu,
ktorá poslúžila vojne alebo zločinu.
Tak tieto svine zničili svet,
chcem niekam kde ich niet.
Som z toho všetkého zmätený,
niekedy mám pocit, že žijem vo väzení.

na začiatok

Nový deň.

Vonku práve svitá
a ja cítim v sebe zvláštny pocit.
Pocit nádeje, radosti,
veď sa práve rodí nový deň.
Vtáky ho vítajú spevom
a budia celý svet k životu.
Pozorujem ako tma zvádza márny súboj so svetlom,
už je viac deň ako noc.
Čo nové prinesie tento deň,
koľko ľudí sa narodí a koľko zomrie.
Na moju otázku je ťažké dať odpoveď,
ale svet je už taký.

na začiatok

Voda.

Čo je to kvapka ?
Molekuly vody spojené v jeden celok,
symbol krvi a dokonalosti,
slza, ktorú práve vyronila opustená matka,
je tá, čo život dáva ale i berie,
symbol smútku ale i radosti,
chráni život plodu,
je tá, čo ti práve zahasila smäd,
symbol dažďa, rosy,
bez nej by nebol život na zemi,
bola by len vyprahlá púšť
a predsa si ju tak málo vážime.

na začiatok

Cieľ.

Jeden chce byť právnikom,
druhý doktorom,
ďalší milionárom,
niekto chce mať veľa detí,
niekto radšej žiadne,
ten, ktorý má všetko,
chce ešte viac,
ten, ktorý má nič,
sa uspokojí aj s tým,
pretože mať nič,
znamená byť úplne slobodný.
Jednoducho,
každý má svoj cieľ,
aj keď nie všetkým,
sa ho podarí dosiahnuť.
Ale to vôbec nevadí,
vytýči si ďalší.
A aký cieľ mám ja?
Mojim cieľom je ŽIŤ!

na začiatok

Slzy.

Sú slané,
mokré a teplé,
stekajú po líci,
sú prejavom bolesti,
ale i radosti a smútku.
Keď človek roní slzy,
trpí,
ale zároveň pociťuje úľavu.
Naozaj silný je ten,
kto dokáže plakať,
prejaviť svoje pocity.
Bez sĺz by nebolo
smútku,
šťastia,
radosti,
bolesti
a ani lásky.
Neboli by pocity.

na začiatok

Dážď.

Vonku prší,
hrmí, blýska sa.
Prší stále viac.
Životodarné kvapky padajú na vyprahnutú zem,
ktorá ich nedočkavo vpije.
Z oblohy padá život,
život na ktorý sme všetci nedočkavo čakali.
Ale dá sa ešte niečo zachrániť,
veď zem je ako vyprahnutá púšť?
A čo keď bude pršať stále,
neprídu záplavy?
To je jedno.
Voda je život
a život je voda.

na začiatok

Prečo?

Prečo žijem?
Prečo pijem?
Prečo mi srdce bije?
Prečo sa mi tak zle žije?
Prečo nemôžem nájsť lásku?
Prečo, keď mám šancu nepoviem ani hlásku?
Už nemám pre čo žiť,
radšej chcem v zemi hniť.
Už nechcem, nevládzem znášať toto trápenie,
moje telo je moje väzenie.
Nechcem tu žiť,
skúste to pochopiť.
S tebou alebo bez teba,
dostanem sa do neba.
Naše cesty sa znovu pretnú,
keď sa v nebi stretnú.
Noc je tmavá, mesiac nesvieti,
počujem ako vraví: Šibe ti?
Je mi jedno čo si kto vraví,
už ma nič nezastaví.
Práve okno otváram,
túto báseň na rozlúčku nechávam.
Už sa teším na to,
smrť je nad zlato.
Už o pár minút pocíti moja myseľ slobodu
a moje úbohé mŕtve telo pôjde do hrobu.
With or without you nech na pohrebe hrajú
a nech sa tam všetci dobre zabávajú.
Moje básne nech sa rozletia na všetky strany,
čas vylieči všetky rany.
Aj moje by sa stratili,
keby sa stále nové nerodili.
Chcel som ešte niekoho zbiť,
ale nechám ho v pokoji žiť.
Trest ho aj tak neminie,
aj jeho čaká trápenie.
Keď sa budem dolu hlavou k zemi rútiť,
budem za všetkými smútiť.
Zbohom moje lásky,
všetky ste a budete krásky.
Zbohom moji kamaráti,
čas už nikto nevráti.
Zbohom moja rodina,
svet sa zbaví jedného dilina.
Nenašiel som zmysel života,
bola tu len samota.
Na rozlúčku už len pár slov,
choďte za svojim snom.
Možno sa vám raz splní
a zmysel vášho života naplní.
Zbohom ..

na začiatok

Bezstarostný život.

Už len dva kroky
a budú zo mňa len fľaky.
Už len jeden krok
a spravím posledný skok.
Na chvíľu budem voľný ako vták
a potom padnem dole, horeznak.
Padnem na tvrdý betón,
moje ústa už nevydajú žiadny tón.
Na ulici bude mnoho krvi,
vyhral som, som prvý.
Aha, tam sa váľa mozog môj,
teraz môže byť z neho už len hnoj.
Tam vidím jedno moje oko,
odletelo ďalej, leží bokom.
Druhé rozmliaždila pneumatika,
je na niečo mŕtvemu matematika?
Pred pár minútami som naposledy vzdychol,
keď som posledný vzduch z pľúc vydýchol.
Moje srdce už dávno nebije
a predsa dobre mi je.
Teraz sa vznášam hore na oblak,
letím ľahšie ako vták.
Na ulici pobehujú ľudia v šoku,
možno to bude udalosť roku.
Zostane však otázka.
Bola to nešťastná láska?
Alebo mal iné problémy
a nedokázal ich zvládnuť tak dobre ako my?
A aká je odpoveď,
to sa dozviete hneď.
Nenávidel som ten život,
to bol môj dôvod.
Som blázon, no a čo,
aspoň som spravil voľačo.
Vždy som po tom túžil
a konečne som si to zaslúžil.
Nechávam vám svoje telo,
ktoré len trochu lásky chcelo.
Hasta la vista ľudia,
ktorí sa tam dole nudia.

na začiatok

Ži!

Život, to je boj.
Nekopíruj, buď svoj.
Bav sa pokiaľ si tu.
Neboj sa, ukáž sa svetu.
Odvážnemu šťastie praje,
veď život iba hra je.
Choď za svojím cieľom,
bráň ho hoc aj telom.
Ver si, nezúfaj
a nájdeš na Zemi raj.
Neboj sa keď ťa niekto odmietne,
choď ďalej, hrdo a statočne.
Nikdy sa nevzdávaj
a každú prekážku prekonaj.
Keď budeš mať úspech, nezabudni,
že máš dobre zaobchádzať s ľuďmi.
Tieto rady v pamäti maj
a dobre si och všetky pamätaj.
A nezabudni,
život máš len jeden, tak ho využi naplno.

na začiatok

Čo je život ?

Život je sviňa,
život je mrcha,
život je pes,
život je blcha.
Život je zákon,
život je boj,
život je smola,
život je hnoj.
Život je láska,
život je trápenia,
život je šťastie,
život je väzenie.
Život je báseň,
život je lúč,
život je kniha,
život je kľúč.
Život je sen,
život je spánok,
život je hlúposť,
život je vánok.
Život je smrť,
život je krása,
život je práca,
život je spása.
Život je spomienka,
život je čas,
život je detstvo,
život je hlas.
Život je život,
život je strach,
život je dieťa,
život je vrah.
Život je slnko,
život je vzduch,
život je prameň,
život je kruh.
Život sa končí,
smrť začína,
mŕtva duša
na dobro spomína.

na začiatok

Chce sa mi.

Chce sa mi kričať,
chce sa mi plakať.
Chce sa mi dýchať,
chce sa mi zvracať.
Chce sa mi žiť,
chce sa mi piť.
Chce sa mi hniť,
chce sa mi biť.
Pýtate sa, čo mi je,
pýtate sa ako mi je.
Pýtate sa o čom snívam,
pýtate sa kam sa dívam.
Chce sa mi baviť,
chce sa mi zabiť.
Chce sa mi trápiť,
chce sa mi vrátiť.
Chce sa mi hrať,
chce sa mi spať.
Chce sa mi dúfať,
chce sa mi zúfať.

na začiatok

Mám.

Mám vlasy, mám čelo,
mám ruky, mám telo.
Mám oči, mám nos,
mám mobil, mám voz.
Mám pery, mám líca,
mám tety, mám strýca.
Tak kde je chyba,
som človek iba.
Nechápem, čo sa deje,
hľadám lásku, kde je?
Mám problém, mám smolu,
hľadám šťastie, padám dolu.
Mám srdce, mám pľúca,
nájde sa, baba súca?
Mám lásku, mám seba,
dýcham, jem chleba.
Tak ako je možné, že som sám
a žiadnu babu nemám?

na začiatok

Cítiš koniec.

Cítiš dážď, cítiš vodu,
cítiš žiaľ, cítiš pohodu.
Dážď z nebies padá,
Tvoja duša lásku hľadá.
Stále prší, stále leje
a Tebe stále zle je.
Žiješ, čo z toho máš,
piješ, len sa zabíjaš.
Tak už konči, načo dýchaš,
tak už skonči, čo vzdycháš.
Tak už kašli na to,
život nestojí za to.
Jediné, čo na tomto svete máš,
je to, že sa žiaľom ubíjaš.
Ešte chvíľu budeš žiť
a potom budeš v zemi hniť.
Vidíš zápas, vidíš útok,
cítiš bolesť, cítiš smútok.
Život Ťa zradil
a Ty si si s tým neporadil.
Stále čakáš kedy príde,
už sa blíži, už ide.
Ale nie je to tá, ktorú si čakal,
nie je to tá, kvôli ktorej si plakal.
Je to smrtka bledá
a Tebe je už beda.
Nemaj obavy, Tvoj život aj tak za nič nestojí,
Ty si ten, ktorý sa smrti nebojí.
Na veži zvoní zvonec
už je Tvojmu úbohému životu koniec.
Cítiš lásku, cítiš slobodu,
cítiš ako Tvoje telo padá do hrobu.
Tvoja duša v tme blúdi,
Tvoja duša hľadá dobrých ľudí.
Hľadá lásku svojho života,
ale všade je len temnota.

na začiatok

Nádej.

Myslíš si, že sú všetci proti tebe?
Nie je to ich vina,
problém hľadaj v sebe.
Zamysli sa nad tým, čo robíš.
Zisti, prečo tvoja duša smúti,
hľadaj vo svojich spomienkach.
Zisti, čo ťa chyby robiť núti
a čo robí z teba trosku.
Keď máš šancu, nič nerobíš,
spravíš hlúposť,
potom sa to snažiť napravíš,
ale už je neskoro.
Skúšaš ešte ďalšie pokusy,
márna snaha,
aj keby si sa roztrhal na kusy,
už to nemá význam.
Svedomie si spytuješ,
hovoríš: To bolo posledný krát,
viac už chybu nespravím!, sľubuješ.
Dúfaš, že nadej zomiera posledná.

na začiatok

A bude lepšie !

Hoď za hlavu svoje starosti,
zabudni na všetky hlúposti.
Nemysli už na to,
nestojí to za to.
Pozri, aký je svet krásny,
pozri, akí sú ľudia šťastní.
Každý ma svoje trápenie, starosť,
ale tiež cítia lásku, radosť.
Čas všetko lieči, čas rýchlo letí,
trápenie je preč, je tu šťastie, sú tu deti.
Budú ďalšie trápenia, ďalšie pády,
budú chvíle, keď si nebudeš vedieť dať rady.
Budú však aj ďalšie úspechy, vzostupy,
chvíle šťastia a v práci postupy.
Raz si dole a raz hore,
život je ako vlna, ako more.
Osud sa s nami pohráva,
kto sa nevzdáva, ten vyhráva.

na začiatok

Jar.

Vtáčiky spievajú, budia Jar,
Zbohom Zima, chystáme Ti kar!
Všetko kvitne, všetko rastie,
odvšadiaľ cítiš sviežosť, šťastie.
Stromčeky sa zelenajú, včielky bzučia,
a na paši kravičky bučia.
Zvieratká vykúkajú z úkrytu,
pýtajú sa : Jar, už si tu?
Medvede sa zo zimného spánku budia,
sú lenivé ako niektorí ľudia.
Deti vonku behajú,
sú radi, že už chrípku nemajú.
Kričia: Už prichádza, už je tu!
Jar vládne svetu.

na začiatok

Kto som?

Som človek iba,
nie som vták, ani ryba.
Dýcham, plačem pijem,
jednoducho žijem.
Prosím, dúfam hľadám,
raz stúpam, inokedy padám.
Počujem, myslím, snívam,
na svet sa očami dívam.
Chcem, dávam, beriem,
Čo robím? Ani neviem!
Cítim, smútim, ľúbim,
večnú lásku jej sľúbim.
Chlastám, tancujem, kričím,
zdravie si ničím.
Aké mám oči, vlasy, farbu pleti?
Aké budú moje deti?
Kto vlastne som? Aký je môj vek?
To je jedno! Hovorte mi človek

na začiatok

Konečne sloboda !?

Cítiš sa voľný ako vták,
vznášaš sa vysoko nad oblak.
Berieš, čo život dáva,
nevieš, že osud sa s Tebou pohráva.
Dáva Ti klamlivý pocit šťastia, radosti,
a Ty zabúdaš na všetky starosti.
Vychutnávaš pocit víťazstva, slobody,
nemieniš sa vzdať tej úžasnej pohody.
Nevieš, aké prekážky Ťa čakajú,
netušíš, že Ti ani dýchať nedajú.
Je Ti skvele, strácaš reč,
všetky príkazy sú už preč.
Je to veľmi nemilé,
ale si na veľkom omyle.
Život Ťa môže hocikedy zradiť
a ty si s tým nebudeš vedieť poradiť.
Život nie je úžasný,
život nie je pekný.
Život sú muky,
keď dieťa nemá ruky.
Život je smútok,
keď jediný prežiješ útok.
Život nedáva slobodu,
život Ťa vedie do hrobu.
Zdá sa Ti, že je všetko krásne,
veríš, že je Ti všetko jasné.
To je len ďalšie klamstvo života,
čaká Ťa bolesť a temnota.
Zmysel sa preč tratí
a Ty už ležíš niekde sťatý.
Hľadáš falošnú útechu
a robíš iba neplechu.
Vymýšľaš si výmysly
a stváraš nezmysly.
Toho koho miluješ,
teraz len zraňuješ.
Toto je život.
Tak teda, vitaj!

na začiatok

Už mám toho dosť!

Chladná noc,
v duši zlosť,
tmavé mraky,
už mám toho dosť.
Staré stromy,
v tele bôľ,
rozbitá lavička,
bože, ja som vôl.
Kľukatý chodník,
v hlave guláš,
veľký kopec,
osud, Ty Judáš.
Priezračný ľad,
v prstoch zima,
zmrznutý vtáčik,
zradila si ma.
Mŕtva krajina,
v srdci smútok,
všade zúri vojna,
zahajujem útok.

na začiatok

Nádej II.

Keď srdce je loď,
ktorá sa po rieke plaví
a život je prekážka,
ktorá ju zastaví.
Keď Tvoja duša je vták,
ktorý chce lietať
a svet je klietka,
ktorá uväzní Ťa.
Keď tvoja láska je kvet,
ktorý chce žiť
a osud je oheň,
ktorý ju chce zahubiť.
Keď radosť je mier,
ktorý nikdy nekončí
a smútok je vojna,
ktorá to všetko ukončí.
Vieš, že Ti zostala nádej,
ktorá nepozná hranice,
nádej je vlak,
bez konečnej stanice.

na začiatok

Cesta.

Kráčaš cestou,
životom.
Putuješ,
z dieťaťa sa stávaš dieťaťom.
Prekonávaš,
veľké i malé prekážky.
Vieš,
že ťažko sa žije bez lásky.
Trápi Ťa,
nešťastie a smola.
Túžiš,
aby každá chvíľa krásna bola.
Raduješ sa,
keď šťastie na Teba sadá.
Smútiš,
keď Šťastena Ťa nemá rada.
Ale vieš,
že tak to musí byť.
Si
a preto má určite zmysel žiť.

na začiatok

Veď život ide ďalej.

Nemôžem sa vrátiť späť,
veď život ide ďalej,
to mi dáva silu,
nevzdám sa žiadnej šance, ani tej malej.
Nebudem už plakať,
myslieť na zabitie,
teraz ma zaujíma len jedno,
moje ďalšie bytie.
Je zlé stratiť vieru,
byť až na dne,
ale odo dna sa dá odraziť
a človek vždy vstane keď spadne.
Možno to chvíľu potrvá,
nedokáže hneď vstať,
dobrí priatelia mu však pomôžu,
len ich treba mať.
Som tu niekoľko rokov,
život sa nedá súdiť podľa pár chvíľ,
neviem toho mnoho,
ale som tu aby som žil.

na začiatok

Koniec.

Tu už niet čo stratiť,
nie je z čoho vyberať,
niet sa kam vrátiť,
nie je na čo sa pozerať.
Niet sa kam skryť,
nie je tu žiadny dom,
niet s kým tu byť,
nie je tu už žiadny strom.
Niet dôvodu sa radovať,
nie je žiadna krása,
niet koho milovať,
nie je už ani spása.
Niet prečo sa usmievať,
nie je smiech,
niet čo maľovať,
ale nech.
Niet začiatku,
nie je koniec,

niet zážitku
a ani nezazvoní zvonec.

na začiatok

© newmi 2009